Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou
(ADHD) je v poslednom čase horúcou témou psychológov a psychiatrov,
ale aj laikov. Rodičia sú často zneistení nesústredenosťou svojho
dieťaťa, jeho „neschopnosťou“ plniť zadané úlohy, vonkajším a
vnútorným nepokojom, rušivým správaním, a tak hľadajú odpovede, kde
len môžu.
Natalija Obadičová sa rozhodla vyrozprávať príbeh vlastnej rodiny.
Ponúka sondu do svojich pochybností, odkrýva cestu prekonávania
počiatočnej neistoty vo výchove syna aj svoje odhodlanie nepoddať
sa strachu a systematicky kráčať k cieľu so svojimi
najbližšími.
Každý rodič, ktorý prežíva podobný príbeh, sa určite nájde v
Natalijiných stavoch beznádeje a únavy, ale snáď si spolu s ňou
aspoň trochu vydýchne, keď od psychologičky počuje slová: „Pani,
vaše dieťa nie je nevychované. Váš syn má poruchu pozornosti.
Výchova s tým nemá nič spoločné.“ Veď úľavou môže byť niekedy už
samotné rozlúsknutie problému.
Kniha prináša nielen praktické rady, ako sa vysporiadať s rôznymi
situáciami v rodine, kolektíve či škole, ale je aj výzvou,
inšpiráciou a povzbudením, aby sa žiadny rodič pri výchove dieťaťa
s poruchou ADHD nepoddával pocitom únavy, osamotenosti, bezradnosti
či rozpakov. Hoci kniha ponúka konkrétny príbeh jednej rodiny,
poslúži aj ako praktická príručka pre všetkých, ktorí sa boria s
podobným osudom. A ten nemusí byť ťarchou, ale – podľa slov
samotnej autorky – aj „jedným veľkým dobrodružstvom“.