Babičko, dědečku, přečti mi pohádku

Božská komédia patrí medzi najdôležitejšie diela svetovej literatúry a Dante je považovaný za otca talianskeho jazyka. Napísal ju pravdepodobne v rokoch 1304 1307 a 1321. Dante bol presvedčený, že má poslanie ukázať ľudstvu cestu obnovy a spásy. Poslušný Božej vôli má vykonať cestu do troch záhrobných ríš, preskúmať všetko zlo sveta, ktoré sa sústreďuje v Pekle, nájsť cestu očisťovania v Očistci, vystúpiť do neba až k priamemu videniu Boha v Raji. Je tretím mužom, ktorý uskutočnil ako živý cestu do záhrobia: po Eneovi, ktorý bol predkom zakladateľov Rímskej ríše, a po svätom Pavlovi, ktorý postavil základy kresťanskej viery. Jeho poslanie má miesto povedľa nich, pretože Dante má ukázať cestu obnovenia ríše a Cirkvi. Komédia si berie za vzor biblické prorocké knihy a Zjavenie svätého Jána. Danteho cestou sú dejiny jeho osobného vykúpenia ako jednotlivca, predstavuje však aj celé ľudstvo, ktoré kráča smerom k svojmu kolektívnemu vykúpeniu. Kompletné dielo vychádza v brilantnom preklade romanistov Jozefa Felixa a Viliama Turčányho, ilustráciami jednotlivé časti dopĺňa akademický maliar Miroslav Cipár. Jozef Felix (1913 1977), literárny kritik, prekladateľ a spisovateľ, dokázal svoj neutíchajúci obdiv k literatúre i románskej kultúre pretaviť nielen do vlastných autorských textov, ale aj do prekladov a pedagogickej činnosti. Učiteľ telom i dušou vychoval na Slovensku celý rad vynikajúcich romanistov a dokázal ich strhnúť na lásku k slovu. Ako literárny redaktor sa zaslúžil o vydanie svetovej klasiky v slovenčine, ako prekladateľ sa podpísal pod 51 diel takých významných autorov, akými boli Miguel de Cervantes, Victor Hugo, Moliére, Honoré de Balzac či Jules Verne. Vo svojej práci náročný a poctivý, s vyhraneným názorom na literatúru, ovplyvnil slovenskú literárnu kritiku i myslenie o preklade. Viliam Turčány (*1928), prekladateľ a básnik, sa po celý život hrá so slovom i rýmom. Na spoluprácu pri preklade Božskej komédie ho pozval jeho učiteľ Jozef Felix. Tomuto veľdielu venoval tri desaťročia svojho tvorivého života a dal mu punc básnickej i odbornej dokonalosti. Vďaka čistote a harmónii, no predovšetkým ľahkosti jeho verša je označovaný za virtuóza slova či božieho básnika, ktorého materinským jazykom je jazyk básnický. Literatúra, a najmä poézia, sa mu stala celoživotnou láskou, vníma ju a tvorí nielen v kontexte vecí vznešených, ale aj tých najvšednejších. Okrem rozsiahlej básnickej tvorby či odborných prác publikoval preklady klasických talianskych básnikov a výbery francúzskej poézie. Miroslav Cipár (*1935, Semeteš) patrí medzi najvšestrannejších, najneúnavnejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Jeho tvorivým životom sa vinie čiara, ktorá je azda dedičstvom drotárskych predkov. Zakorenený vo svojom domove i hodnotovom svete pozýva svojimi knižnými ilustráciami detských i dospelých čitateľov do kúzelného sveta fantázie. Jeho maľby nútia opustiť prvoplánové úvahy, pozdvihnúť myseľ vyššie, oslobodiť sa od miesta i času a premýšľať nad veličinami, ktoré nás prevyšujú. Zdanlivo striedme, no vo svojej podstate mimoriadne obsažné čiernobiele ilustrácie plné príbehov sú, ako napokon všetky majstrove diela, výsledkom intenzívneho štúdia, poctivého uvažovania a ohromnej fascinácie z Danteho Božskej komédie.