Dejiny Rimanov od založenia mesta I-II

Titus Livius sa narodil vPataviu, vmladosti študoval filozofiu arétoriku, ktorú neskôr aj vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta, prvého rímskeho cisára, sa upriamil na históriu azačal spisovať rímske dejiny od najstarších čias. VRíme si našiel mnoho priateľov, ktorí ho vjeho zámere podporovali aspriatelil sa aj so samotným Augustom. Dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) venoval celú životnú energiu apracoval na nich až do svojej smrti. Livius sa hneď od počiatku presadil medzi čitateľmi aposlucháčmi svojím štýlom ajeho dielo sa predčítalo na početných schôdzkach. Dejiny spisoval systematicky od najstarších čias až do svojej prítomnosti ado konca života stihol napísať 142 kníh, pričom posledná znich končila udalosťami zroku 9 pred Kr. Livius sa rozhodol dejiny spisovať pútavým spôsobom, aako znalcovi rétoriky sa mu to podarilo. Snažil sa vžívať do historických udalostí aosobností apodávať oich konaní čo najvýstižnejší popis, tak akoby ich oživoval avdychoval im život, asvojím spisovateľským umením ich kriesil arobil nesmrteľnými. Liviove dejiny majú plynulý dej aautor ich spestroval rôznymi príbehmi ovýnimočných skutkoch mnohých osobností. Livius zhrnul do svojich Dejín všetky najvýznamnejšie udalosti najstaršej rímskej histórie až do jeho súčasnosti. Stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej doby aväčšina diel starších dejepiscov pre obľubu jeho Dejín upadla do zabudnutia. ZLiviovho diela neskôr čerpali mnohí ďalší spisovatelia. Ahoci sa nezachovalo celé, dodnes je cenným zdrojom poznania najstaršej rímskej histórie. Vprvej knihe sa Livius zaoberá najstaršou rímskou históriou od príchodu Aenea do Itálie až do skončenia vlády kráľov. Po stručnom uvedení udalostí pred založením Ríma autor prechádza na samotné založenie Ríma aďalej sa venuje všetkým rímskym kráľom askutkom spojených sich vládou. Prvá kniha končí nástupom prvých konzulov kmoci. Druhá kniha sa zaoberá počiatkami rímskej republiky od roku 509 pred Kr. abojom Rimanov ozvrchovanú moc so susednými národmi, Veienmi, Sabinmi, Volscami či Aequami, pokusmi oobnovenie kráľovskej vlády, tvorbou nových zákonov, vznikom nových chrámov, nástupom prvých diktátorov či vytvorením úradu tribúnov. Druhá kniha končí udalosťami roku 468 pred Kr. Publikáciu dopĺňa štúdia Ivana Janeka Dejepisectvo Tita Livia.