Barbora (neoverený zákazník)
Sedem strašidiel pod posteľou obletelo Instagram neuveriteľnou rýchlosťou. Všade samé chvály a preliate slzy na to, že sa jednalo o detskú knižku. Spočiatku som tie recenzie ignorovala, pretože taký typ kníh nečítam, tobôž nie s obrázkami. Lenže nedalo mi to a chcela som sa sama presvedčiť. Hneď na začiatku spoznávame Almu, ktorej sa postupne predstavujú jednotlivé strašidlá. Strašidlá, o ktorých si spočiatku myslí, že sú dobré, že sú jej kamaráti, pretože jej tak veľmi pomáhajú. Ako je vám iste jasné, dial sa pravý opak a Alma postupne začala prepadať jednotlivým strachom. Pri čítaní som mala známy pocit, pretože mnoho z nich som prežívalaprežívam aj ja, niektoré strašidlá boli odlišné od tých jej, ale zároveň rovnaké. Neplakala som, to sa rovno priznám, vôbec som neplakala, ale bolo mi strašne smutno a na hrudi som cítila ťažobu. Tak mnou kniha zamávala. Chápala som Almu, vedela som, prečo to robila, prečo sa skrývala. Lenže potom sa objavila lovkyňa strašidiel a ja som sa začala usmievať, pretože kniha presne popisovala to, čo budem raz robiť. Možno nie úplne to isté, ale niečo podobné. Alma by sa nemala hanbiť za to, že chce bojovať so strašidlami, nikto by nemal. Bojovať znamená ukázať svoju silnú stránku a aj keď to nepôjde samé, existuje pomoc. Stačí len požiadať. Knižka sa mi veľmi páčila, pretože nesie dôležité posolstvo a dúfam, že sa dostane nielen ku deťom, ale aj dospelým. Treba odhaliť všetky strašidlá, nájsť lovkyňu, bojovať a poslať ich preč. Nie vždy zmiznú, ale naučíme sa nevzdávať. Na záver ešte dodám, že sa mi veľmi páčilo spracovanie, všetky ilustrácie a aj rôzne rozloženie textu.