Monika (neoverený zákazník)
Podľahni vábeniu
mora
a nechaj sa unášať
vlnami…
More
lieči
telo i dušu.
More
dáva,
berie,
volá.
„Vždy tu bude nejaké more, ktoré ťa bude volať, a nič ti nevysvetlí, nepovie ti kde.”
Oceán more je zvláštna kniha. Musíte ju precítiť a naplno sa ponoriť do čítania, aby ste si vychutnali Bariccovo majstrovstvo. Jeho poetická hra so slovami a prekrásny lyrický jazyk vás buď úplne očarí, alebo nechá chladnými, podľa mňa nič medzi tým nie je možné.
Podarilo sa mu vytvoriť úplne magickú, snovú atmosféru a mne sa pri čítaní v hlave odohral ohromujúci film, ku ktorému sa určite ešte budem vracať. Slová sú zbytočné, to si musíte jednoducho prečítať a môj úvodný pokus o naladenie na toto úchvatné dielo ani zďaleka nedosahuje kvality Bariccovho písania, nebojte sa ??
Niekoľko mužov a žien, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné, sa náhodne stretlo v tajomnom hostinci Almayer (do ktorého sa chcem nasťahovať, och!) a živelné more, kde sa všetci ocitli, je na prvý pohľad jediným spoločným menovateľom. More im má pomôcť vrátiť sa naspäť do života. Nájde každý tú správnu cestu? A ktorá je tá správna? Ako ju spoznať?
„– Občas si kladiem otázku, čo také tu očakávame.
Ticho.
– Čakáme, aby už bolo prineskoro, madam.”
„Ak je na svete miesto, kde si môžeš myslieť, že si ničím, tak to miesto je tu. Už to nie je zem, ešte to nie je more. Nie je to život falošný, nie je to život pravý. Je to čas. Čas, ktorý plynie. A to je všetko.”
Pred očami sa vám vrstvu po vrstve odohráva úchvatná smutno-krásna mozaika krehkých ľudských príbehov. Román je rozdelený na tri časti: v prvej sa zamilujete do mora a do postáv, v druhej vás zmetie obrovská vlna a pohltí jeho brutalita a v tretej sa hladina opäť upokojí, no zanechá vo vás širokú škálu emócií.
„Vôbec to nie je tak, že život plynie, ako si ho predstavuješ. Ide svojou vlastnou cestou. A ty ideš svojou. A nie je to tá istá cesta.”
Čítať Oceán more pri mori by bolo dokonalé.