✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅Výhodné ceny ✅Bezpečný nákup

Kniha je sondou do duše dievčaťa, ktorá odráža jej vnútorný i vonkajší svet. Žofka za svoju snahu uspokojiť morálku malomestskej spoločnosti dostane trojku z chovania, riaditeľ gymnázia ju pošle ku psychiatrovi a aby naplnila svoju najväčšiu túžbu - stať sa právničkou, predáva svoje telo. Telesne postihnutý učiteľ, ktorému dôveruje, ju napokon sexuálne zneužije a aby si zachoval kredit, vo vypätej atmosfére ju... Nie, toto už neprezradíme.

Celý príbeh napriek vážnej téme sprevádza sviežosť a nezlomná nádej a viera v život.

Ukážka textu z knihy

Starý muž ju poslušne nasledoval. Žofka žiarila presvedčením, že je všetko perfektné a že jej šťastie nemôže nič ohroziť. Dobšiná bola ďaleko, Vozáriková tiež a teta Hutníčka v jej pamäti zapadla pod horou kabeliek. Trojka zo správania sa v Egypte zdala byť viac trofejou ako trestom.
Keď o pár dní neskôr uvidela pyramídy, videli sa jej malé a veľká sfinga fádna a ošumelá.
„Už nikdy nebudem chudobná. Už nikdy nebudem šetriť drevom a spať vo vymrznutej izbe a už nikdy nedovolím, aby ma niekto ľutoval,“ svätosväte sa zaprisahala.
Ale ani pyramídy či pohľad na slnko zapadajúce za horizont Červeného mora, ani plný kufor kabeliek nezanechali v duši dievčaťa takú hlbokú stopu ako to, čoho bola svedkom po ceste domov. Boli to práve tie dve a pol hodiny v lietadle cestou späť, do reality. Nesedela vedľa Michala, pretože ani jednému z nich nenapadlo žiadať pri odbavovacom pulte miesta vedľa seba. Tak sa stalo, že sa ocitla vedľa mladej ženy a postaršieho muža, ktorí zjavne tvorili pár, ale ich nevyzreté úsmevy, posunky a vzrušený tón, akým sa zhovárali, naznačovali, že nie sú spolu dlho. No a nedalo sa prehliadnuť ani to, že sú zľahka pripití. Ženine pohyby, vláčne
a afektované, napovedali, že sa len prednedávnom milovala a že to bolo najskôr na letisku, možno niekde na záchode. Muž jej veľkoryso opätoval zmyselné nežnôstky a len čo sa v uličke zjavila letuška, objednal červené víno. Popíjali ho rovno z malej fľaštičky a hľadeli si pritom do očí rozžiarených túžbou. Žena štebotala, že nikdy predtým nebola tak skvelo opálená, pričom si vyhŕňala krátku sukňu a ukazovala stehná až po tangá.
‒ Nádherné... moje... len moje... ‒ krochkal muž a ruku jej zastrčil pod sukňu, až kam dočiahol.
‒ Budúci víkend môžeme ísť na Šíravu. Kamarátka tam má chatu. To bude úžasné, ‒ šepkala roztúžene.
Muž sa čudne pomechril a ruku mihom vrátil späť do svojho lona. Chvíľu váhal, alkoholom a sexom otupená myseľ sa mu šmahom rozjasnila a pohľad zvážnel.
‒ To asi ťažko. Dcéra bude mať narodeniny a prídu aj svokrovci. Manželka mi ďalšie školenie nezožerie, ‒ jeho odmeraný hlas zasiahol mladú ženu ako hrom z jasného neba. Ústa sa jej razom pretiahli a ruky bezvládne klesli na bezpečnostný pás.
‒ Ale, zlato, možno na jednu noc, ‒ zaprosíkala, nepozrela sa však na neho. Otočila hlavu ku okienku a hľadela dolu, kde sa váľali biele chumáče oblakov a pod nimi bohviečo, ale určite už nie Egypt.
‒ Ako jednu noc? Ty akoby si nevedela, že sa to nedá. Nemala si dosť? ‒ mrzuto, ba priam nepriateľsky odvrkol muž. Dopil víno a prázdnu fľaštičku zasunul za reklamné prospekty.
Žena už nepovedala nič. Z minúty na minútu sa jej telo priam viditeľne menilo z roztúženého a dychtiaceho po láske na obraz rozčarovania.
Keď ich Žofka neskôr stretla pri páse s batožinou, boli to celkom iní ľudia. Odkiaľsi znela hudba a Žofka s námahou rozoznala pesničku od Hany Hegerovej, ktorá tak dôrazne, akoby chcela každé slovo vytesať do skaly, spievala „žila som správne“, no akokoľvek energicky artikulovala každú slabiku, jej odhodlanie vyhaslo skôr, ako sa dotklo Žofkinej duše. Nebolo ničoho, čo by zmeralo správnosť čiehokoľvek života. Sedela na vozíku na batožinu, nemo hľadela na siluetu ženy, ktorá dozaista zabudla na svoje perfektne opálené stehná, prstami si prečesávala slnkom vysušené vlasy a urputne nad čímsi premýšľala.
Z letiska odišla sama. Chvíľu sa ešte motala po autobusovej zastávke, zatiaľ čo jej chlap zmizol v taxíku.
‒ Žofinka, myslím, že som v lietadle trochu prechladol. Mal som si vziať sveter. Odveziem ťa na Bukovec, vypijem horúci čaj a potom sa pôjdeme najesť do Slovanu, dobre? ‒ hovoril Michal a vôbec netušil, čo sa stalo.
‒ Dobre, Miško, mám harmančekový...