Hry - Gianina Carbunariu
Knihu kúpite v
1 e-shope
od
14,25 €
Panta Rhei
14,25 €
Skladom
(odoslanie ihneď)
Krátky popis
V roku 2007 vydal Divadelný ústav divadelnú hru Kebab v edícii
Vreckovky a dnes prichádza s vydaním troch nových divadelných hier
Gianiny Cărbunariu, ktorá sa medzičasom naplno etablovala doma i v
zahraničí ako divadelná autorka a režisérka. Zborník obsahuje
divadelné hry Michaela, tigrica z nášho mesta (Mihaela, tigrul din
oraşul nostru), Solitarita (Solitaritate), Work in Progress.
Divadelné hry z rumunského originálu preložila Jana Páleníková.
Úvod napísala teatrologička Kinga Boros a z maďarského jazyka
preložila Renata Deáková. Pre svoju hru Michaela, tigrica z nášho
mesta, ktorá mala premiéru v roku 2012, ako aj pre všetky
nasledujúce drámy používa Cărbunariu pomenovanie mockumentary play,
čím sa pokúša upozorniť svojich čitateľov a divákov na hravý vzťah
skutočnosti a diela. Ide teda o svojho druhu sebareflexívnu
dokumentaristiku. Postavy jej hier sa napríklad v javiskových
textoch často odvolávajú na výskumy, ktoré boli súčasťou ich
tvorivej práce. Mockumentary alebo pseudo-dokumentárny film
zobrazuje fiktívne udalosti prostredníctvom dokumentaristických
metód. Divadlo Gianiny Cărbunariu práve naopak vychádza zo
skutočnej referencie a prezentuje ju, akoby to bola fikcia, aby
toto odcudzenie upozornilo diváka ak aj on chce na váhu udalostí
tam vonku. Žiadať od tohto divadla vernosť skutočnosti je slepá
ulička. Balansuje na hranici skutočnosti a fikcie, ako starosta z
hry Solitarita na neviditeľnej hranici medzi hľadiskom a javiskom.
Dokumentaristika Gianiny Cărbunariu spočíva v tom, že k jej
inscenáciám sa viaže úžasne hlboký prieskum tém, ktoré ju
zamestnávajú, nech už ide o historickú udalosť, alebo o niektorý z
aspektov súčasnej spoločenskej skutočnosti. Dokumenty a rozhovory
vyhrabané z hlbín archívov, v ktorých sa delia jednotliví adepti o
svoje vlastné zážitky a názory, sú však pre jej tvorbu len
východiskom. Ich fragmenty sa potom v novej štruktúre,
koncentrovanejšie objavia v inscenácii. Je to, akoby nám zmenila
,len` uhol pohľadu, a preto sa znova musíme zamyslieť nad tým, čo
sme si mysleli, že vieme.