Božská komédia patrí medzi najdôležitejšie diela svetovej
literatúry a Dante je považovaný za otca talianskeho jazyka.
Napísal ju pravdepodobne v rokoch 1304 1307 a 1321. Dante bol
presvedčený, že má poslanie ukázať ľudstvu cestu obnovy a spásy.
Poslušný Božej vôli má vykonať cestu do troch záhrobných ríš,
preskúmať všetko zlo sveta, ktoré sa sústreďuje v Pekle, nájsť
cestu očisťovania v Očistci, vystúpiť do neba až k priamemu videniu
Boha v Raji. Je tretím mužom, ktorý uskutočnil ako živý cestu do
záhrobia: po Eneovi, ktorý bol predkom zakladateľov Rímskej ríše, a
po svätom Pavlovi, ktorý postavil základy kresťanskej viery. Jeho
poslanie má miesto povedľa nich, pretože Dante má ukázať cestu
obnovenia ríše a Cirkvi. Komédia si berie za vzor biblické prorocké
knihy a Zjavenie svätého Jána. Danteho cestou sú dejiny jeho
osobného vykúpenia ako jednotlivca, predstavuje však aj celé
ľudstvo, ktoré kráča smerom k svojmu kolektívnemu vykúpeniu.
Kompletné dielo vychádza v brilantnom preklade romanistov Jozefa
Felixa a Viliama Turčányho, ilustráciami jednotlivé časti dopĺňa
akademický maliar Miroslav Cipár. Jozef Felix (1913 1977),
literárny kritik, prekladateľ a spisovateľ, dokázal svoj
neutíchajúci obdiv k literatúre i románskej kultúre pretaviť nielen
do vlastných autorských textov, ale aj do prekladov a pedagogickej
činnosti. Učiteľ telom i dušou vychoval na Slovensku celý rad
vynikajúcich romanistov a dokázal ich strhnúť na lásku k slovu. Ako
literárny redaktor sa zaslúžil o vydanie svetovej klasiky v
slovenčine, ako prekladateľ sa podpísal pod 51 diel takých
významných autorov, akými boli Miguel de Cervantes, Victor Hugo,
Moliére, Honoré de Balzac či Jules Verne. Vo svojej práci náročný a
poctivý, s vyhraneným názorom na literatúru, ovplyvnil slovenskú
literárnu kritiku i myslenie o preklade. Viliam Turčány (*1928),
prekladateľ a básnik, sa po celý život hrá so slovom i rýmom. Na
spoluprácu pri preklade Božskej komédie ho pozval jeho učiteľ Jozef
Felix. Tomuto veľdielu venoval tri desaťročia svojho tvorivého
života a dal mu punc básnickej i odbornej dokonalosti. Vďaka
čistote a harmónii, no predovšetkým ľahkosti jeho verša je
označovaný za virtuóza slova či božieho básnika, ktorého
materinským jazykom je jazyk básnický. Literatúra, a najmä poézia,
sa mu stala celoživotnou láskou, vníma ju a tvorí nielen v kontexte
vecí vznešených, ale aj tých najvšednejších. Okrem rozsiahlej
básnickej tvorby či odborných prác publikoval preklady klasických
talianskych básnikov a výbery francúzskej poézie. Miroslav Cipár
(*1935, Semeteš) patrí medzi najvšestrannejších, najneúnavnejších a
najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Jeho tvorivým životom
sa vinie čiara, ktorá je azda dedičstvom drotárskych predkov.
Zakorenený vo svojom domove i hodnotovom svete pozýva svojimi
knižnými ilustráciami detských i dospelých čitateľov do kúzelného
sveta fantázie. Jeho maľby nútia opustiť prvoplánové úvahy,
pozdvihnúť myseľ vyššie, oslobodiť sa od miesta i času a premýšľať
nad veličinami, ktoré nás prevyšujú. Zdanlivo striedme, no vo
svojej podstate mimoriadne obsažné čiernobiele ilustrácie plné
príbehov sú, ako napokon všetky majstrove diela, výsledkom
intenzívneho štúdia, poctivého uvažovania a ohromnej fascinácie z
Danteho Božskej komédie.
