V januári 1965 Gabriel García Márquez cestoval s rodinou na
dovolenku do Acapulca, keď odrazu dostal nápad. Začul vravu
mestečka Macondo. Už vedel, ako napíše svoj nový román. Vrátil sa
domov, zatvoril sa do pracovne, a keď z nej po osemnástich
mesiacoch vyšiel, v ruke držal 1 300 strán rukopisu a bol šťastný.
Román Sto rokov samoty prvý raz vyšiel v roku 1967, Márquez mal
vtedy 39 rokov a svet si navždy zapamätal jeho meno. Dnes je román
považovaný za jedno z najvýznamnejších diel latinskoamerickej a
svetovej literatúry. Je komponovaný z množstva reálnych aj
fantazijných epizód a rozpráva o pôvabných i krutých príhodách
šiestich generácií rodiny Buendíovcov z fiktívneho mestečka
Macondo.