První český parník Bohemia představuje legendu naší technické
historie. A jako u všech legend, byla i na jeho existenci časem
nanesena řada nepřesností a omylů, ať už z důvodů neznalosti faktů,
nebo ze snahy parník co nejvíce „počeštit“. Tyto chyby byly po celé
století autory bez ověřování přebírány. Z historiků naší techniky
se parníkem Bohemia začal v padesátých letech důkladně zabývat dr.
František Psota, a do obsáhlé studie „První český parník“ z roku
1955 zpracoval všechny novinové reportáže o Bohemii z let 1840 až
1845. K vlastnímu archivnímu bádání se však již nedostal. Výsledky
podrobného archivního bádání, studia soudobého tisku a kontaktů se
zahraničními institucemi a osobnostmi autor poprvé publikoval v
roce 1987 v článku První paroplavební podnik v Čechách. Pak
následovalo několik dalších článků a naposled obsáhlá kapitola v
knize Dějiny plavby v Čechách, díl II z roku 1997. Omezený rozsah
těchto tiskovin ovšem neumožňoval uveřejnit všechny podrobnosti,
jako například plné znění důležitých dokumentů. Příležitost k tomu
poskytla až monografie o parníku. A navíc, Bohemia existuje zčásti
dodnes i fyzicky. Po odprodání parníku do Drážďan v roce 1851 a
vyřazení ze služby Sasko-české paroplavební společnosti v roce 1856
byl jeho parní stroj přenesen postupně do dalších dvou drážďanských
parníků. V druhém z nich, jménem Diesbar postaveném v roce 1883,
pracuje stroj s mnoha původními hlavními díly spolehlivě dodnes.
Uveřejněním většiny dostupných písemných a obrazových materiálů a
výkresových podkladů se tedy z parníku legendárního naopak stává
parník, patřící nesporně k nejlépe doloženým evropským říčním
parníkům z první poloviny 19. století. To ovšem neubírá nic na jeho
technické kráse a romantice jeho plaveb. Kromě zajímavé četby se
kniha může stát i podnětem k prohlídce historického a pravděpodobně
nejstaršího dosud pracujícího lodního parního stroje při plavbě na
parníku Diesbar a ke stavbě modelu parníku Bohemia. K tomu nalezne
zájemce v knize plán parníku včetně rysek a podrobný popis jeho
zařízení a vybavení.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...