The methodology of science is of a crucial importance for the
building of science as a whole as well as for the forming of the
different scientific branches. That is, it seeks (among other
things) to find out what is the nature of the “scientific image of
the world,” what is the substance of the “scientific law,” what
methods and procedures could and should be used within scientific
research. In the field of social sciences, these issues are also
associated with the question of the nature of clarifying statements
that social sciences provide. Are the statements of social sciences
similar to the explanations from natural sciences, or is it rather
a revelation of the meaning and understanding of social phenomena
based on a clarification of the system of rules? Is social
cognition by its nature a causal explanation and is it rather an
interpretation? All these are questions of the methodological
nature that show the way towards the answer with respect to the
character of the resulting scientific statement based on the
examined issues, and based on what the given scientific statement
provides evidence. This publication attempts to look for the
answers to these questions and to establish possible grounds for
their solutions.
Podľa Homérovho životopisu, ktorý je pripisovaný Hérodotovi, sa
Homéros narodil v maloázijskom meste Smyrne. Pretože ho matka
Krétheis porodila pri rieke Melés, dala mu meno Melésigenés. Keď
vyrástol, stal sa učiteľom, neskôr sa dal zlákať na plavby do
cudzích zemí. Po čase ochorel na očnú chorobu a liečil sa na
ostrove Ithake. Tu spoznal dopodrobna kraj i príbehy o Odysseovi.
Keď sa vyliečil, opäť vyplával na more, no po príchode do Kolofónu
znovu ochorel a úplne oslepol. Odvtedy sa začal venovať iba
skladaniu básní, ktoré prednášal hosťom na oslavách. A možnože
práve nešťastie, ktoré v mladých rokoch Homéra postihlo, a jeho
pobyt na Ithake neskôr vyústili do zloženia jedného z jeho
výnimočných diel, eposu Odysseia. V nej nám rozpráva o strastiach,
ktoré zažil Odysseus počas návratu z trójskej vojny. Jeho syn
Télemachos a manželka Pénelopé aj po desiatich rokoch od skončenia
vojny stále čakajú na svojho otca a manžela. Život im však veľmi
strpčujú ženísi, ktorí sa vytrvalo uchádzajú o Pénelopu, aby sa
niektorý z nich stal jej manželom. Télemachos už viac nedokáže
nečinne znášať od nich potupu a s podporou Athény sa rozhodne odísť
zvedieť čosi o otcovi za jeho priateľmi Nestorom do Pylu a Meneláom
do Sparty. Ani Odysseus však nelení a stále sa usiluje o návrat do
vlasti k svojej vernej manželke Pénelope a synovi Télemachovi, no
musí ešte prekonať mnoho strastí, než sa dostane na Ithaku.
Súčasťou knihy je štúdia Miloslava Okála Problematika homérskych
básní a ich ohlasy u nás, ktorá podrobne rieši homérsku otázku a
odraz Homérových diel vo svete a na Slovensku. Prvá časť štúdie
Ivana Janeka Homérova Odysseia sa zaoberá niekoľkými otázkami
Homérových eposov a obdobím po trójskej vojne.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...