Príbehy z hladného brucha
Knihu kúpite v
1 e-shope
od
15,68 €
Knihyprekazdeho.sk
15,68 €
Skladom
(dodanie do 3 dní)
Krátky popis
Kniha Príbehy z hladného brucha ukazuje deťom lásku k jedlu a k
vareniu. Je o spoznávaní nových chutí a jedál a okrem dobrodružného
príbehu obsahuje aj recepty, aby si deti mohli spolu s rodičmi doma
vyskúšať jedlá, o ktorých Petrovi hudci tak napínavo rozprávali.
Keď je Peter hladný, začnú sa mu zjavovať zvláštni tvorovia – hudci
z jeho brucha. Hudci ako správni muzikanti precestovali takmer celý
svet a na vlastné oči videli a na vlastné jazyky okúsili, že každý
kút sveta má svoje tradičné jedlá a suroviny. Malí dobrodruhovia sa
tak neraz presvedčili, že jedlo nám nielen plní bruchá, ale môže
ľudí aj spájať a prinášať im smiech a lásku. Hudci Petrovi
rozprávajú ako v treskúcej zime takmer umrzli v Japonsku, no
zachránili ich tajné majstrovstvá v ramene. Nešťastnej neveste,
ktorá chcela uzmieriť svoju rodinu s rodinou svojho nastávajúceho,
pomohol Žolko, keď navrhol – Mám to! Keď chcete spojiť svoje
rodiny, musíte spojiť svoje pirohy! – A tak prispel k vzniku
slávnych gruzínskych khinkali. Žolkova nehoda v Kanade, pri ktorej
skočil do suda s javorovým sirupom, odštartovala obľúbenosť
francúzskeho toastu. A dokonca podarilo sa im zachrániť ľud
Etiópie, ktorý sa už niekoľko nocí nevyspal, lebo ich slávny
muzikant zložil pieseň o slnku a mesiac sa urazil a nevychádzal.
Hudci nelenili a zložili pieseň o mesiaci, navyše pripravili aj
obrovskú indžeru, ktorú vystrelili na oblohu – odvtedy sa už v
Etiópii vždy strieda deň s nocou. Napokon pomohli aj Petrovi s jeho
školským projektom, aby pripravil slovenské tradičné jedlo. Všetci
boli prekvapení, že ním bola kaša. A aká dobrá bola! „Keď už boli
rezance ponaťahované a nakrájané na krásne rovnaké pásiky,
vystúpili na pódium medzi ľudí. Začala sa súťaž o najlepší rezanec!
Predbiehali sa vo viacerých kategóriách, napríklad v skoku do misky
polievky či v tom, ktorý rezanec sa dokáže natiahnuť najviac bez
toho, aby sa pretrhol.“ „O niečom takom som jakživ nepočul,“
komentoval Peter trochu nedôverčivo. „Ako by si aj mohol? Slávne
ramenové hry sú nanajvýš tajné. O tom, že také hry existujú, sa
síce v Japonsku šušká kde-tu, ale ľudia si napokon aj tak myslia,
že je to len legenda.“