Acta Philosophica Tyrnaviensia 17 - Kolektív autorov

Problém slobody možno do urcitej miery objasnit iba tak, ked fenomén slobody uchopíme, porozumieme a skúmame celostne a ked ho analyzujeme z viacerých komplementárnych základných hladísk. Tento prístup sa ukázal ako schodná cesta na prekonávanie rôznych apórií v otázke slobody. Ked sa spýtame na slobodu, o com je vlastne rec? Ide o problém gnozeologický, ontologický, axiologický, etický, ci nejaký iný? Alebo ide o všetky tieto problémy dovedna? A kto je na túto základnú otázku schopný a kompetentný odpovedat? Vedec, politik, teológ, filozof? Nestací len skúmat, co je sloboda, ale treba skúmat aj to, akým spôsobom sloboda je, aké jej bytie, resp. aký je spôsob jej bytia. Ked slobodu prednostne vztahujeme na cloveka, co nás koniec koncov má najviac zaujímat, potom spôsobom bytia cloveka je samotná jeho existencia a sloboda je neoddelitelnou súcastou, dimenziou bytia cloveka, bez ktorej clovek neexistuje. Clovek teda existuje tak, že existuje v slobode a sloboda existuje v cloveku. Jedným z bytostných atribútov cloveka je jeho sloboda, takže on sám je vlastne v istom základnom zmysle slobodou. Clovek existuje od svojho pociatku v slobode, preto nemôže nebyt slobodný.