Bratislava, moja láska
Knihu kúpite v
2 e-shopoch
od
16,92 €
Panta Rhei
16,92 €
Skladom
(odoslanie ihneď)
Knihyprekazdeho.sk
18,91 €
Skladom
(dodanie do 3 dní)
Krátky popis
Milovaná i zatracovaná. Krásavica na Dunaji i doráňaná metropola,
ktorá prišla o poriadny kus svojej histórie. Taká je naša
Bratislava. Vidieť na nej chyby a nedostatky, to je ľahké, a vidíme
ich aj my, rodení Bratislavčania. Napriek tomu ju milujeme a nedáme
na ňu dopustiť. Táto knižka je plná príbehov, zážitkov,
zaujímavostí a fotografií, ktoré v uliciach Bratislavy postretli
novinára a fotografa Andreja Ďuríčka za uplynulé tri desaťročia.
Jednotlivé kapitoly v knihe vychádzajú z článkov, ktoré boli v
uplynulých rokoch zverejnené na internete na stránke Bratislava, My
Love. „Založil som ju s cieľom deliť sa o svoj pohľad na mesto a
vzbudzovať v ľuďoch náklonnosť k nemu. S radosťou zisťujem, že v
tom nie som sám. Sú nás tisíce. A medzi nimi aj známe osobnosti,
ktoré špeciálne pre tento projekt poskytli rozhovory.“ Ukážka
Kapitulská ulica je najkrajšia: skrýva príbehy palácov, tajomné
jašterice aj bezhlavého rytiera Tú ulicu si zamiluje každý!
Kapitulská je posledné miesto, kde na vás ešte dýchne atmosféra
stredovekej Bratislavy. Stáročná dlažba, kamenné domy i paláce…
Niektoré budovy sú pekne opravené, iné ošarpané a zopár je doslova
v dezolátnom stave. Za dom hrôzy v tejto uličke možno jednoznačne
označiť Esterházyho palác, ktorý pustne a rozpadáva sa pred očami
Bratislavčanov už štyri desaťročia. Kapitulská ulica vždy hrala v
živote Bratislavy dôležité miesto. Keďže sa začína hneď pri Dóme
sv. Martina, sídlili tu cirkevné úrady, a tak je to dodnes. Je tu
bohoslovecká fakulta, správa farnosti sv. Martina, kancelárie
arcibiskupa, sídlia tu katolícke médiá… Na rozdiel od všeobecnej
mienky však nie všetky budovy na Kapitulskej patria cirkvi. Tak je
to tiež v prípade Esterházyho paláca. KULISY PRE FILMÁROV Jeho
ruina patrila ku koloritu Kapitulskej už vtedy, keď som sem ako
tínedžer pred vyše 30 rokmi zavítal po prvý raz v rámci „prieskumu“
bratislavských uličiek. Palác zo 17. storočia nesie meno grófa
Esterházyho, ale nedopátral som sa ktorého. Bolo ich viac a paláce
mali kade-tade. Z paláca na Kapitulskej ulici vysťahovali
posledných obyvateľov ešte komunisti v roku 1983 a už vtedy
potreboval rozsiahlu rekonštrukciu. Lenže prišla zmena režimu,
reštitúcie, čachre-machre a pýcha rodu Esterházyovcov sa ďalej
rozpadala. Bola až natoľko zdevastovaná, že v roku 1996 ju americkí
filmári použili ako kulisu pri nakrúcaní filmu Peacemaker s
Georgeom Clooneym a Nicole Kidman v hlavných úlohách. Ruina
Esterházyho paláca predstavovala vojnou zničené Sarajevo. Aby to
bolo fakt vierohodné, filmári na jednu stenu namaľovali ošarpanú
postavičku Vučka – maskota zimnej olympiády z roku 1984, ktorá sa
konala práve v Sarajeve (vtedy ešte v Juhoslávii). Idyla
balkánskeho bojiska bola dokonalá. Hoci olympijské kruhy a Vučka po
pár rokoch zatreli, ruiny nám zostali. VEĽKÉ PLÁNY Už pred takými
20 rokmi to vyzeralo, že palác jeho súkromný majiteľ zrekonštruuje,
ale nič z toho nebolo. Investor sa vraj úplne nepohodol s
pamiatkarmi. V roku 2017 rozvalinu kúpila v dražbe spoločnosť
patriaca pod jednu rakúsku banku, ktorá palác plánuje
zrekonštruovať a má v ňom byť mix luxusných apartmánov a komerčných
priestorov. A pod zemou veľkokapacitné parkovisko. Lenže do toho
prišla korona a čo ja viem čo ešte a Esterházyho palác tak stále
čaká na svoj zázrak. OBITÉ JAŠTERICE Na Kapitulskej ulici stojí za
pozornosť aj ďalšia, pritom veľmi drobná zaujímavosť. Ja sám som si
ju všimol úplne náhodou raz dávno, keď som sa s foťákom túlal v
uličkách mesta. Na dome na rohu s Farskou ulicou som objavil
vyobrazené kamenné jašterice. Neskôr som si všimol, že jašterice
prišli o hlavu a časť tela, asi keď tadiaľ prechádzali autá. No a
potom zmizli nadobro… Kam? A prečo? Zase sme prišli v tomto meste o
niečo pozoruhodné ako x-krát predtým? Až v roku 2019 som úplnou
náhodou (milujem náhody!) zistil prekvapujúcu pravdu. Okopník, ako
sa to odborne volá, vôbec nie je taký starý, ako si mnohí mysleli.
„Inštalovali sme ho v 80. rokoch, keď sa mala rekonštruovať
Kapitulská ulica. Nejaké nákladné auto odrazilo roh budovy, tak sme
vymysleli tento okopník s jaštericami,“ povedali mi reštaurátori
Oľga Novotová a Dušan Novota, ktorých som zastihol pri prácach na
fasáde farského úradu. Spravili ho naozaj dobre, lebo vraj aj
niektorí pamiatkari si mysleli, že môže ísť o gotický artefakt. Keď
bol okopník okolo roku 2000 poškodený, odložili ho do depozitu a
tam čakal celé roky. Trvalo skoro 20 rokov, kým sa mohli znova
vyhrievať na svojom mieste. Už zase majú síce kde-tu nejakú
odreninu, ale držia sa statočne. Mimochodom, Oľga a Dušan Novotovci
sú v reštaurovaní bratislavských pamiatok fakt machri. Ich
remeselný kumšt môžete obdivovať napríklad aj na vrátach
jezuitského kostola, na budove Filozofickej fakulty UK či
Palugyayovho paláca. TAJOMNÝ RYTIER A aby tých príbehov z
Kapitulskej nebolo málo, tu je jeden s kriminálnou zápletkou! Možno
ste si všimli, že na múre Dómu sv. Martina smerom od Kapitulskej
ulice je umiestnená kamenná hrobka. A nad ňou sa týči postava
rytiera v plnej zbroji. Krypta patrila rodine Pálffyovcov, je to
tam napísané, ale kto je bojovník, ktorý stráži do nej vchod?
SPROSTÁ KRÁDEŽ Niekedy v roku 1996 si Bratislavčania všimli, že im
na Dóme zrazu niečo chýba. Poznáte to, po stý raz prechádzate tú
istú trasu a vtom si uvedomíte, že niečo neštimuje. Drobný detail.
Ani netušíte, kedy ste ho zazreli naposledy, ale už tam skrátka nie
je. A presne takto to bolo aj s rytierom. Zrazu bol bez hlavy!
Čože? Rytier bez hlavy? Ako sa to stalo? Keby to bolo v nejakej
starej prešporskej povesti, mohli by sme uveriť, že nešťastník v
noci obchádza Dóm a straší ľudí. Tento neborák sa však nepohol z
miesta. Možno práve jeho zraniteľnosť sa stala tŕňom v oku nejakého
hlupáka, ktorý sa rozhodol, že rytiera pripraví o hlavu a sprosto
mu ju ukradne. Možno sa ňou chcel pochváliť pred kamarátmi, možno
to bol zvrhlý zberateľ alebo len totálny primitívny gauner či
špekulant… Dlhé roky o hlave nebolo ani chýru, ani slychu. Rytier
tam len tak smutne a bezhlavo stál. A to vraj, teda aspoň podľa
dobovej tlače, hlava nebola nezvestná pridlho. Objavila sa už po
pár mesiacoch. Nejakému zberateľovi sa ju pokúšal streliť za dve
stovky korún bezdomovec. Verme – neverme. Hovorilo sa aj o
narkomanoch či o iných sumách… Hoci sa hlava našla, desať dlhých
rokov trvalo, kým sa vrátila na rytierov krk. No a teraz by sa
zišlo poodhaliť, čo za rytiera to prišlo o hlavu. CHORVÁTSKY HRDINA
Vo väčšine článkov, ktoré sa dajú nájsť na internete, sa píše, že
je to gróf Draškovič – slávny turkobijec. Bodka. Lenže, ktorý to
bol gróf Draškovič? Tých Draškovičovcov bolo totiž viacero. Pátral
som a vyšlo mi, že by to mal byť chorvátsky gróf Ivan II. Draškovič
(*1550 – † 1613), ktorý sa vyznamenal ako udatný bojovník proti
Turkom a tiež bol bánom (správcom) Chorvátska. Jeho životná púť sa
skončila práve v Bratislave. No a tento Ivan II. mal syna, Ivana
III. Draškoviča (*1603 – † 1648), ktorý takisto bojoval proti
Turkom a dotiahol to až na palatína Uhorska, čo bola druhá
najvyššia funkcia hneď po kráľovi. Aj on je pochovaný v
bratislavskom Dóme.