Cestou do Paríža
Knihu kúpite v
2 e-shopoch
od
11,35 €
Panta Rhei
11,35 €
Skladom
(odoslanie ihneď)
Knihyprekazdeho.sk
11,35 €
Skladom
(dodanie do 3 dní)
Krátky popis
Voľné pokračovanie bestselleru Pod provensalským nebom. Čerstvo
rozídená Lina sa na zotavovacej dovolenke v južnom Francúzsku
zoznámi so sympatickým Michalom, ktorý tam zas zavítal na rozlúčku
so slobodou. Strávia spolu niekoľko dní spoznávaním krás
Provensalska, ale hlavne spoznávaním sa navzájom. Láska dostane
voľný priechod a nečakane pokračuje ďalším pobytom vo Francúzsku po
ceste do Paríža. Malebné mestečká, zámky, záhrady a hotely prinesú
nové situácie, ktoré ich dvoch nielen ešte viac zblížia, ale
ponúknu aj zábavné momenty. Najmä, keď na výlete po Francúzsku budú
mať spoločnosť. Ukážka DEŇ PRVÝ Prológ Keď sa ma raz moje vnúčatá
opýtajú, kedy som sa cítila najšťastnejšia, tak odpoviem, že v
lete, keď som spoznala ich deda. Teraz však výrazne predbieham.
Nemám deti ani vnúčatá. Dokonca nie som ani vydatá. Môj päťročný
vzťah stroskotal dva týždne pred svadbou. Vtedajšieho snúbenca som
pristihla v posteli hneď s dvomi ženami. Vtedy sa mi zrútil svet.
Môj brat a jeho žena sa obetovali a rozhodli sa stráviť „svadobnú
cestu“ so mnou a pomôcť mi zaceliť zlomené srdce. V Nice, kde sme
trávili tie horúce júlové dni, som však spoznala Michala. Náhodou.
Vrazila som do neho, keď som vyrazila z obchodu ako buldozér, a
ešte som mu za to aj vynadala. Očarila som ho tým natoľko, že ma
pozval na kávu, následne na prechádzku a potom sme spolu strávili
ďalšie štyri dni túlaním sa po mestách Provensalska. Michal je
Slovák a bol v Nice na rozlúčke so slobodou svojho brata. Ktorý sa
chystal oženiť so ženou, ktorá tri roky tvorila pár s Michalom, a
dokonca spolu čakali dieťa. Ale malo toľko vrodených chýb, že sa
nestihlo ani narodiť. To Michala s partnerkou rozdelilo a ona našla
útechu v náručí jeho brata. Jednovaječného dvojčaťa Martina. Medzi
mnou a Michalom bola od začiatku taká chémia, že bolo ťažké udržať
naše vzájomné sympatie na uzde. V poslednú noc nášho krátkeho
výletu autom sa nám to už nepodarilo. Respektíve podarilo sa nám
zlomiť bariéru a pomilovali sme sa. Hneď trikrát a zavŕšili sme to
ešte jedným milovaním ráno. Potom mal už Michal odletieť s bratom
aj s kamarátmi naspäť na Slovensko a ja som mala zvyšok dovolenky
stráviť tak ako jej začiatok. S bratom, so švagrinou a pri mori na
pláži. Lenže Michal neodletel. Jeho zaľúbenosť bola taká silná, že
sa vrátil za mnou do hotela. Teraz tu sedí predo mnou a predkladá
mi návrh na ďalší výlet autom po Francúzsku. Takže, ak sa náš vzťah
posunie až do vytvorenia rodiny, určite raz svojim deťom a vnúčatám
poviem, že najšťastnejšie obdobie môjho života bolo leto, keď som
sa zoznámila s ich dedom. 1. kapitola Srdce mi splašene bilo. Predo
mnou naozaj sedel Michal. Držal ma za ruky a hľadel mi pri tom
intenzívne do očí. On neodletel. Vrátil sa za mnou. Chcel byť so
mnou. Postupne mi tieto kusé zistenia vyskakovali v hlave ako
blikajúci maják. Stále som totiž neveriaco hľadela na muža
sediaceho oproti mne. Či sa mi to celé len zdá alebo je to naozaj
on. Znova sa ku mne nahol a jemne ma pobozkal. Odtiahol sa len na
centimeter a potom sa znova prisal na moje pery. Väčší dôkaz svojej
zhmotnenej prítomnosti mi ani nemohol dať. Vybral si dobrú formu,
ako to potvrdiť. „Nestihol som sa naraňajkovať,“ pošepkal. Usmiala
som sa. Pokračovali sme presne tam, kde sme skončili. Akoby sa nič
medzi tým neudialo. A presne tak to malo byť. Odtiahla som sa od
neho a podsunula pred neho môj tanier. „Daj si,“ ponúkla som ho.
„Idem ešte dovnútra niečo zobrať.“ Zodvihla som sa z miesta a
zamierila do uzavretej časti reštaurácie. Cítila som, že som od
radosti takmer plávala priestorom. Nabrala som na tanier všetko, o
čom som vedela, že má rád. Do druhej ruky som si vzala pohár s
džúsom a vrátila som sa na terasu. Michal sedel otočený smerom k
moru. Veľký kufor na kolieskach mal vedľa seba a na ňom položený
pánsky slamený klobúk. Pobavilo ma to, netušila som, že niečo také
má. Ale on bol presne ten typ. Či slamák, klobúk, šiltovka...
Všetko mu na hlave dokonale sedelo. Položila som tanier a pohár na
stôl a sadla som si na druhú stoličku. Okamžite sa na mňa usmial.
Jamky mal teraz výrazné, evidentne sa ráno holil. Tvár mal úplne
hladkú. A pokožku príjemne tmavú. Mala presne ten nádych, ktorý
dodá len kombinácia slnka, mora a typu pigmentu. „Kedy si sa
rozhodol, že sa vrátiš?“ Odhryzol si z bagety a hneď za tým si
vložil do úst plátok šunky a syra. S odpoveďou si dával načas.
Párkrát prežul, kým dokázal časť jedla prehltnúť. „Rozmýšľal som
nad tým od chvíle, keď sme sa rozlúčili večer pred hotelom.“
Pokývala som hlavou. Súhlasne. Akoby som to presne tak isto urobila
aj ja. „Celý večer bol naprd. Bol som s chalanmi a vlastne nebol.
No, holt, zamilovaná hlava,“ rozhodil rukami. Mne sa tá zamilovaná
hlava páčila čoraz viac. „No a na letisku sme čakali na odbavenie a
vtedy mi to došlo. Prečo by som mal odísť? Keď tá, s ktorou chcem
byť, je v Nice, nie na Slovensku. Zobral som si taxík a vrátil sa
sem. Čakal by som tu, kým by si sa neobjavila.“ Usmiala som sa a
odtrhla som si zo strapca jednu bobuľku hrozna. Vložila som si ju
do úst a tentoraz som sa spokojne zasmiala ja. „Chalani ťa
nepresviedčali?“ „Akože, aby som sa nevrátil?“ Prikývla som.
„Myslím, že som dospelý, svojprávny a môžem si robiť, čo chcem.
A...“ zdvihol ukazovák pravej ruky na zdôraznenie svojich slov,
„samozrejme, že ma presviedčali. Či som prestal rozmýšľať hlavou,
keď nevydržím pár dní na Slovensku bez teba,“ zaškľabil sa. „Ešte
za tým číham Martinovu obavu, aby som sa stihol vrátiť do svadby.“
Mávol rukou. „Pôjdem za svedka a to je všetko. Hneď na začiatku som
mu povedal, že do iných vecí okolo svadby sa vtiahnuť nedám.“ „Ako
napríklad do rozlúčky so slobodou?“ „To je tradícia, ktorá musí
pokračovať do posledného slobodného chlapa v partii. Ozaj,“
poobzeral sa okolo seba, „kde máš bodyguardov?“ „Vyčerpal ich môj
milostný príbeh. Ešte dospávajú.“ Bola som úprimná. Prečo tajiť, že
som mlčala, keď to tak nebolo? Navyše, určite aj sám tušil, že som
im všetko celkom podrobne porozprávala. Jemný úsmev mu prebehol
tvárou. „Som slávny.“ „Dajme tomu, že známy.“ Dojedli sme raňajky.
Vrátila som sa dovnútra ešte po šálky s kávou. Terasa sa postupne
zapĺňala ubytovanými hosťami. Deň sa začínal a všetci si chceli na
pláži ukoristiť čo najlepšie miesto. Pritom to bolo tak jedno, veď
more bolo všade rovnaké. Šípila som však za tým snahu uchmatnúť si
pre seba čo najlepšie ležadlá. „Poviem na recepcii, že si zložím
kufor u teba. Potrebujem si aspoň hodinku pospať. Volal som už do
požičovne, to naše auto je voľné, popoludní ho budeme mať
pripravené.“ „Ja som Gréta,“ predstavila sa švagriná a namiesto
ponúkanej ruky Michala hneď objala a nevyzerala, že ho chce pustiť.
„Aký si pekný,“ povedala a stisla ho ako mama dieťa. „Hej, a ty
vydatá,“ nahol sa k nej Noro a pošepol jej to do ucha. Odtrhla sa
od Michala a naďalej na neho pozerala ako na svätý obrázok.
„Nevadí,“ povedala očarená a znova ho silno objala. Michal na mňa
vypúlil oči. Bavil sa na nej, ale evidentne bol zaskočený jej
priateľským prijatím. Len rozhodil rukami, hoci naďalej zostával v
Grétinom silnom zovretí. „Si taká prítulná,“ skonštatoval, keď sa
stále nezdalo, že ho chce pustiť. „Lebo sa teším za Linu,“ nedala
sa znechutiť, pričom úsmev na tvári mala už konzistentný. Mierny
vánok jej aj Michalovi rozfúkal vlasy. Naraz si ich uhladili za
uši. Všetci sme si sadli k stolu. Kým my sme dopíjali kávu, Noro a
Gréta sa pustili do jedla. „Kde sa ubytuješ?“ vyzvedala švagriná.
Nespoznávala som ju. Jej nadšenie, že ho vidí zhmotneného pred
sebou, bolo extrémne. „Nikde. Ešte dnes Linu unášam na ďalší výlet
smer Paríž.“ „Oooooo,“ zastonala. Noro len pokrútil hlavou. „Škoda,
že tu s nami nezostanete,“ dodala ešte. „Obávam sa,“ chytila som
Grétu za ruku, „že v tvojej spoločnosti by som sa k nemu nedostala
ja.“ „Tiež sa toho obávam,“ zasiahol znova Noro. Len krútil hlavou
a radšej sa pustil do jedla. „Blbosť,“ namietala Gréta. „Mal by si
tu aspoň jednu noc zostať. Paríž stojí na jednom mieste tisíc
rokov, bude tam aj o deň neskôr. A my by sme ťa tiež mohli lepšie
spoznať.“ Zahniezdila som sa na stoličke. Bola som už naladená na
ďalší výlet po nádhernom francúzskom vidieku. Na druhej strane,
išla by som aj na opustený ostrov, len aby som mohla byť s ním.
Michal vytiahol z vrecka mobil, poposúval palcom na displeji
kontakty a priložil si ho k uchu. O chvíľu spustil po francúzsky
niekoľko viet. Bolo to preňho také prirodzené, že si ani
neuvedomil, ako bez problémov okamžite prepol do cudzej reči. Gréta
na neho pozerala s obdivom. „Úžasné,“ vyšlo z nej a hneď nato sa
otočila ku mne. „Nechaj si ho.“ Prosebne pri tom zopla ruky.
„Prosím.“ Michal sa, napriek tomu, že bol sústredený na hovor,
pousmial a ukázal Gréte palec hore. S takýmto nápadom a vývinom som
rada súhlasila aj ja. Páčila sa mi možnosť, že by to presne takto
mohlo napokon vypáliť. Zložil a odpil si z kávy posledné hlty.
Čakali sme na vysvetlenie. „Volal som do požičovne,“ vyšlo z neho.
„A?“ opýtala som sa. „Vieš, my sme ti nerozumeli...“ „Zabudol som,“
zasmial sa. „Len som preložil auto na zajtra na deviatu. Takže tú
jednu noc tu strávim.“ „Super,“ zatlieskala Gréta. „Je evidentné,
že ste v príbuzenskom vzťahu,“ zasmial sa Michal a narážal pri tom
na moje prejavy potleskom, keď som z niečoho nadšená. „Tak by si sa
mal ísť zložiť s tým kufrom k nám,“ navrhol Noro zjavne zmierený s
priebehom situácie. Prikývli sme. Michal aj ja sme vstali od stola
a nechali Nora s Grétou pokračovať v raňajkovaní. Michal chytil
kufor za rúčku a druhú ruku natiahol ku mne. Bral to tak
automaticky, a mňa to stále príjemne prekvapovalo. Tak mi toto
obyčajné gesto lásky chýbalo! Chytila som ho a viedla k recepcii.