Lásky z karamelu
Knihu kúpite v
3 e-shopoch
od
7,69 €
Panta Rhei
10,40 €
Skladom
(odoslanie ihneď)
Panta Rhei
7,69 €
Skladom
(dodanie do 3 dní)
Knihyprekazdeho.sk
10,40 €
Skladom
(dodanie do 3 dní)
Krátky popis
Láska je ako karamel. Sladká, horúca a rovnako krehká.
Neodolateľná. Alica, majiteľka vychýrenej cukrárne Amélia, by o tom
vedela písať celé romány. Jedného dňa sa pod markízu pred jej
cukrárňou skryje pred prudkým lejakom záhadný mladík. Rovnakú smršť
v ňom zanechá aj pohľad na očarujúcu Alicu. Mladý Max dokáže odolať
pokušeniu na sladké dobroty, nie však Alici. Lenže zrelá Alica má
za sebou pestrú minulosť, zatiaľ čo Maxa čaká bohatá budúcnosť.
Ach, koľkokrát sa ešte ich cesty stretnú? Úryvok: Ela mame robila
starosti. Počas štúdia na vysokej škole striedala mužov ako
ponožky. Ale kedy ich ona nestriedala? Napriek tomu, že Ela bývala
na priváte v hlavnom meste, vždy sa našla nejaká dobrá duša, ktorá
Alici žalovala. Aj keď Alica dcéru pred cudzími zastávala a slušne
ich požiadala, nech sa každý stará o seba, trápila sa. Dohováranie
Ele nepomáhalo a ani varovanie, že si pokazí povesť slušného
dievčaťa. Alica si spomenula na svoju mladosť. Hoci vtedy spala len
s Igorom, aj tak si u okolia poriadne zavarila. Igor mal strašné
renomé, a tak ju automaticky zaradili medzi radodajky. A keď neskôr
otehotnela... Ela mamu vždy odbila smiechom. „Mami, muži boli
stvorení na to, aby prinášali ženám potešenie, a ja sa rada nechám
potešiť,“ hovorila. „A ak má zlatú kreditku, o to viac.“ Alica bola
z jej správania zhrozená. Po kom to dievča je? Keď prišla zo školy
domov, zdržiavala sa tam minimum, aj to po celý čas telefonovala.
Alica mala chuť vyhodiť jej mobil von oknom. Ela flirtovala s
každým jedným mužom. Od škuľavého poštára až po ryšavého
trafikanta, od ktorého si kupovala cigarety. Naštvanej mame
povedala, že každý dobrý muž si zaslúži kompliment. Vraj sú potom
spokojní a šťastní. Alica z toho prístupu spokojná a šťastná
nebola. Bála sa, že raz si jej flirtovanie niekto zle vysvetlí.
Malú nádej mala v Eme, ktorá s Elou bývala na priváte. Dúfala, že
rozumnejšia Ema sestru aspoň trošku postráži. Bola to malá útecha,
ale aspoň čosi. Zato Ema trávila čas doma až priveľmi. Hoci sa s
Marekovou smrťou ako-tak vnútorne vyrovnala, nijako sa nesnažila
uzatvárať nové priateľstvá. „Nemôžeš byť stále zavretá medzi štyrmi
stenami s knihou v ruke,“ snažila sa jej dohovoriť Alica. „Mami,
mne nič nechýba.“ „Ema, zatváraš sa ako mníška.“ Preriekla sa.
Ihneď ju tie slová zamrzeli. „Prepáč. Ja len, chcela by som, aby si
šla von s rovesníkmi. Trebárs aj s Elou.“ „Mami, Elini kamoši mi
nevyhovujú. Sú takí, takí,“ hľadala správne slovo, „povrchní.“
Nevedela, čo má na to dcére odpovedať. Alica sa celé dni venovala
práci. Objavila zopár starých receptov a dokázala im vdýchnuť nový
život. S niektorými skúsenosťami sa podelila so svojimi cukrárkami,
no mnohé inovácie si nechávala pre seba. Ako aj tajomstvo nového
karamelového krému, ktorý zdokonaľovala štyri mesiace, kým nebola
na sto percent spokojná. Alica zistila, že má čoraz viac času na
seba. Dievčatá boli dospelé a už ju nepotrebovali tak ako kedysi.
Snažila sa voľný čas aktívne využiť, aby neprepadala ťaživým
myšlienkam. Občas šla navštíviť rodičov, ale po niekoľkých minútach
si z nej urobili hromozvod a ona nemala chuť počúvať hádky. Jakub
bol rozlietaný, ale snažili sa byť aspoň v telefonickom kontakte.
Počas voľna sa bicyklovala a prihlásila sa na jogu. Skvele si tam
ponaťahovala telo a prečistila myseľ. Ako každá žena, aj ona
milovala šperky, kozmetiku a módu. S Riou chodievali na nákupy
väčšinou spoločne a jedna druhú šacovali. Obľúbili si jeden butik v
hlavnom meste. Majiteľka bola vydatá za Milánčana. Do obchodíka
dovážala kvalitné modely z Talianska. Dala si záležať aj na
štýlových doplnkoch. Butik zariadila útulne, ako dámsku obývačku.
Alica s Riou sa tam cítili príjemne a zakaždým tam oplieskali kopu
peňazí. Ria potrebovala nakupovať vždy, keď sa rozišla s nejakým
chlapom, takže tam boli pomerne často. Ria považovala nákupy za
najlepšiu a najúčinnejšiu terapiu. „Pamätaj, žiaden cvokár ťa
nevylieči tak rýchlo ako nové topánky alebo šaty,“ hovorievala. Aj
teraz bola v kabínke hádam hodinu a vyskúšala asi všetko, čo v
butiku mali. Každú chvíľu vykrikovala na Alicu, čo hovorí na
konkrétny model. Ria mala skvelú postavu, vysokú a štíhlu. Pristalo
by jej aj vrece. Alica zodvihla prst nahor. „No tak, nemôžeš na
všetko povedať, že mi to pristane. Potom tu miniem celoročnú
výplatu.“ „Nemôžem si pomôcť. Naozaj vo všetkom vyzeráš výborne.“
„Tak vyber topku z topiek.“ Ria si skúšala bordové kožené nohavice.
Kým sa do nich súkala, Alica si krátila čas. Vzala z malého stolíka
módny katalóg. Listovala v ňom novinky nastávajúcej sezóny.
Popritom komentovala Riin výber z pohodlného kresla. Vedúca obchodu
ich už dobre poznala. Vedela, že vždy v butiku nechajú peknú sumu
peňazí. „Môžem vám, dámy, pripraviť čerstvú kávičku?“ Alica vďačne
prikývla. Káva jej urobí dobre. Predavačka sa po chvíľke vrátila s
voňavou kávou. Na podnose niesla minerálku so sušienkami. Alica sa
poďakovala a zavolala na Riu, aby si pohla, nech káva nevychladne.
Vzala do ruky svoju kávu a opatrne do nej dávkovala smotanu. Do
obchodu vošli dvaja zákazníci. Alica ledabolo zdvihla zrak. Všimla
si staršieho muža s mladou ženou. Asi otec s dcérou. Pomiešala si
kávu a chystala sa z nej upiť. „Macinko, pozri, to je krásny
kašmírový pulóvrik.“ Takže tí dvaja nebudú v príbuzenskom vzťahu,
usúdila Alica podľa oslovenia. Piskľavý hlas patril asi
dvadsaťročnej platinovej blondínke s ultrakrátkou károvanou sukňou.
Tričko sa jej končilo tesne pod prsami a pupok zdobil ligotavý
pírsing. „Chceš ho, pipka?“ Alica sa skoro obarila kávou. Myslela
si, že ju klame sluch. Otočila sa za hlasom. Nie, nemýlila sa. Také
oči patrili iba jednému človeku. Zato zvyšok akoby patril desiatim.
Igor mal hlavu plešatú ako koleno. Spuchnutej tvári dominoval
červený nosisko s popraskanými žilkami. Tričko sa mu vyhrnulo nad
pupok. V podstate ladil so svojou pipkou. Alica zbadala tučné,
ovisnuté, huspeninové brucho. Rýchlo znechutene odvrátila zrak.
Neskoro. Igor ju zaregistroval. Prekvapene vyvaľoval oči. Z jeho
tváre sa dalo vyčítať, že pátra v pamäti. Mimika svalov sa zrazu
zmenila a tvár sa mu rozjasnila. Očividne si spomenul. „Andrea, je
to možné, si to ty?“ vyvalil na ňu pokazený úsmev. „Teda, ty si ale
kus, vôbec si sa nezmenila.“ Nepamätal si ani jej meno. Do tohto
človeka bola pred dvadsiatimi rokmi šialene zamilovaná a mala s ním
dve deti. Raz dávno Ria spomínala, že počula, ako Igor veľmi pije.
Vraj hrá hazardné hry a robí s kradnutými autami. Dokonca, že má na
ženy taký diabolský a ničivý vplyv, že neváhajú kvôli nemu všetko
opustiť. Ostávali po ňom nešťastné manželstvá a opustené deti. Riu
zahriakla, že nechce o ňom vedieť nič, a vonkoncom nemá chuť ho
niekedy stretnúť. Nešla ani jeho babke Anne na pohreb, hoci ona
naozaj za nič nemohla. Veď ju kedysi pred vlastným vnukom varovala.
Obávala sa, že by ho na pohrebe mohla stretnúť. Bála sa zbytočne,
lebo jej rodičia tam boli a referovali, že ten hajzeľ babke
neprišiel ani na pohreb. Bola by to úplne oprávnená poznámka, ak by
sa rodičia nesnažili do nej iba rypnúť a čakať na Alicinu reakciu.
Poznámku prešla s kamennou tvárou. Teraz, po toľkých rokoch, ho
stretne vo svojom obľúbenom obchode. Ženy strieda evidentne stále a
sú zrejme neustále mladšie. „S niekým si ma mýlite,“ chladne mu
odvrkla, nevšímajúc si jeho uslintaný pohľad. „Macinko?“ Igor mal s
macinkom spoločnú len váhu a možno ešte chlpy v nose. „Počkaj ma,
cicka, stretol som starú známu.“ Cicka poslušne odcupitala a
macinko sa poškriabal v rozkroku. Alica ignorovala jeho slová a
chcela vyjsť von. V obchode začínalo byť poriadne dusno. Schmatol
ju lepkavou upotenou rukou za predlaktie. Prudko sa vytrhla. „No
tak, nebola si taká netýkavka, nepamätáš si ma? Môžem ti osviežiť
pamäť.“ Chytil ju za zadok. „Som Igi.“ Teda z kreténstva nevyrástol
a teraz bol kreténom priamoúmerným k svojej váhe. Odstrčila ho a
mohol byť rád, že mu nevylepila. „Poznala som jedného Igora, ale
ten mal husté vlasy, štíhle telo a peknú tvár. S vami mal spoločné
iba to, že bol také isté hovädo ako vy.“ S Riou sa smiali ešte
polhodinu. „Páni, ale si ho sfúkla. Videla si ten jeho nasprostastý
retardovaný pohľad? Vyzeral, ako by mu mala každú chvíľu explodovať
tá jeho tupá gebeňa.“ Zaujímavé, ako čas všetko zhojí. Ďakovala
Božej prozreteľnosti. V podstate mohla poďakovať aj Igorovi.
Nevedela si predstaviť, že by s kusom takého hnoja tvorila rodinu.
Chvalabohu, dnes tu neboli dievčatá. Ťažko by im to vysvetlila. Ak
by ho uvideli, mysleli by si, že mama musela byť v mladosti riadne
retardovaná, keď sa dala oplodniť takému orangutanovi. Na druhej
strane, Ema a Ela nepatrili k deťom, ktoré by sa vypytovali, prečo
nemajú ocka. Len raz sa Ema spýtala, kto je ich otec. Dávno sa
pripravovala na tú otázku, tak ju nezaskočila. Odpovedala stručne a
pravdivo. „Je to človek, ktorý si vás nezaslúži.“ Povrchnejšia Ela
sa spýtala: „Ako vyzeral?“ „Bol to najkrajší chlapec v celom okolí.
Tie nádherné fialkové oči máte po ňom.“ Len tieto dve vety stačili
na vysvetlenie problému ich biologického otca. V podstate viac
nebolo čo komentovať. „Môžem ti povedať, Ria, že aj po rokoch mi to
tučné prasa s jeho cickou skazili celý deň.“ „Preboha, hádam
nežiarliš?“ „Čo si sa pomiatla? Som naštvaná, že mi tá sliepka
vyfúkla ten nádherný kašmírový sveter.“