Odeporicon - Richard Bartolini
Knihu kúpite v
1 e-shope
od
10,23 €
Gorila.sk
10,23 €
Skladom
(dodanie do 14 dní)
Krátky popis
Dielo Richarda Bartoliniho zobrazuje jednu z najvýznamnejších
udalostí, ktoré sa odohrali na začiatku novoveku a ktorej dôsledky
siahali ďaleko do budúcnosti v rámci celej strednej Európy. V
odbornej literatúre je známa ako Prvý viedenský kongres, pretože
22. júla 1515 sa vo Viedni konali dvojité zásnuby habsburských a
jagelovských potomkov: princezná Anna Jagelovská, dcéra kráľa
Vladislava II., sa zasnúbila s arcivojvodom Ferdinandom Habsburským
a princezná Mária Habsburská s českým kráľom Ľudovítom II.
Jagelovským. Početné dobové dokumenty približujú priebeh udalosti z
rozličných uhlov pohľadu; spomedzi ich autorov treba uviesť
predovšetkým priamych účastníkov kongresu Jána Kuspiniána,
Eberharda Ferbera a Petra Tomického, pričom každý bol v službách
inej zúčastnenej strany. Kuspinián pôsobil na cisárskom dvore a
Tomický u poľského kráľa Žigmunda I. Z hľadiska literárne
najhodnotnejšieho spracovania témy nepochybne prináleží najvyššie
miesto Bartolinimu, keďže popísal okolnosti týkajúce sa kongresu
najsúvislejšie a najdôkladnejšie, ale aj po poetickej stránke
znamenite. Richard Bartolini (asi 1470 – 1529), básnik a kanonik v
peruggijskom dóme, prešiel neskôr do služieb gurského biskupa ako
sekretár a dvorný kaplán. Koncom života pôsobil ako učiteľ rétoriky
a poetiky vo svojej vlasti, kde umrel roku 1529. Cisár Maximilián
poveril gurského biskupa a kardinála svätej rímskej Cirkvi Matúša
Langa, u ktorého Bartolini pracoval od roku 1514, aby úplne a
nerušene zabezpečil rokovania týkajúce sa uvedeného kongresu,
vrátane vyriešenia problémov, ktoré s tým súviseli. Osvedčený autor
ponúka vo svojom diele Hodoeporicon opis cesty gurského biskupa
Matúša Langa z Augsburgu do Viedne a odtiaľ do Bratislavy, a potom
jeho odchod za cisárom do Innsbrucku a naspäť. Dokázal dôverne
predstaviť prostredie cisárskeho dvora a nezabudol do svojho
rozprávania vsunúť históriu, etnografiu i geografiu pekných miest i
zaujímavých lokalít, ktorými prechádzali. Charakterizoval významné
osobnosti a ich konanie, pravdivé rozprávanie aj vymyslené príbehy
zaznamenával sine ira et studio nevyhýbajúc sa ich vtipnému
komentovaniu. Usiloval sa všetko popísať nestranne a triezvym
perom, aby nevykreslil z komára slona. Ako humanistický vzdelanec
sa snažil dávať všetko do vzájomných súvislostí a ako básnik mal
zase dar pútavo a živo vyjadriť svoje myšlienky. Udalosti podával
dôsledne v časovom slede, ako sa uskutočnili, ale urobil v
rozprávaní veľmi veľa odbočiek, aby také množstvo materiálu mohol
umiestniť do troch kníh. V prvej knihe trojdielneho diela vykreslil
cestu gurského kardinála na rokovania, ktoré až do záverečnej
dohody prebiehali takmer štyri mesiace hlavne v Bratislave. Na
Bratislavskom hrade podpísali prvé dve svadobné zmluvy 20. mája
roku 1515 a tieto potvrdili vo Viedni v deň zásnub. Druhá kniha sa
venuje popisovaniu významných cisársko-kráľovských a kniežacích
udalostí: ceste gurského kardinála do Tirolska, stretnutiu cisára a
troch kráľov pri Viedni a samotnej zásnubnej slávnosti. Posledná
kniha obsahuje Bartoliniho slávnostný prejav, ktorý mal vo Viedni,
a nakoniec opis hostiny i hier usporiadaných pri tejto príležitosti
na počesť snúbencov. Na obsahovo mimoriadne bohaté Bartoliniho
dielo treba nazerať ako na historický prameň, lebo bartolinovské
Hodoeporicon, ktoré má pre nás osobitnú hodnotu, sa dotýka dejín
uhorských, rakúskych a severo-východných európskych štátov na prahu
novoveku. Je to obdobie začiatku formovania novodobých národov i
štátov, obdobie plné nepokoja a neistôt. S osobitnou silou a
akcentom sa snažili presadiť na politickej scéne významné a silné
rody, ale dostávali sa do pohybu i nižšie vrstvy obyvateľstva s
novými nárokmi; v tom čase sa riešili dozvuky nepokojov po Dóžovom
povstaní v Uhorsku roku 1514, ktoré s mimoriadnou krutosťou
vzplanulo a aj bolo potlačené. Cisár Maximilián zasa viedol vojnu s
francúzskym kráľom i s Benátkami a riešil opätovné rebélie u
Karnov, avšak ako najväčšia hrozba nad celou Európou viselo turecké
nebezpečenstvo. Otázka nebezpečenstva zo strany nepriateľov
kresťanstva bola nástojčivá a popredné osobnosti stále viacej
upozorňovali na potrebu neodkladne ju riešiť.